SLOVENSKÉ MÚZEUM OCHRANY PRÍRODY A JASKYNIARSTVA, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ

Sídlo múzea:Ulica Školská 4
031 01 Liptovský Mikuláš
E-mail: smopaj@smopaj.sk
Internet: www.smopaj.sk
Kontaktná osoba: RNDr. Monika Orvošová (orvosova@smopaj.sk)

Prístup: Múzeum sa nachádza v blízkosti centra mesta, tesne na východnom konci pešej zóny v blízkosti budovy Čierneho orla v priamom susedstve Okresného veliteľstva policajného zboru. Z hlavnej železničnej alebo autobusovej stanice, ktoré sa nachádzajú vedľa seba, je to 20 až 25 min pešej chôdze smerom cez centrum mesta až na východný koniec už spomínanej pešej zóny, prípadne použitie MHD (smer Podbreziny, Okoličné, Nábrežie), na tretej zastávke treba vystúpiť (Nám. A. Stodolu) a vrátiť sa 200 m naspäť.

Opis múzea: Múzeum v Liptovskom Mikuláši je špecializované múzeum s celoslovenskou pôsobnosťou, zamerané na ochranu prírody a jaskyniarstvo Slovenskej republiky. História sa datuje od roku 1904 od tzv. Liptovskej zbierky, iniciovanej prírodovedcami a kultúrnymi vzdelancami mesta J. V. Starohorským, V. Vraným, I. Stodolom, A. Lutonským, O. Lužným a inými, ktorí zozbierali a zachovali prírodné a historické pamiatky z liptovského regiónu zamerané na geológiu, mineralógiu, paleontológiu, speleológiu, zoológiu, botaniku a geografiu. Prelom v histórii múzea znamenalo získanie rozsiahlej krasovej a archeologickej zbierky z jaskyne Domica, objavenej v roku 1926. Práve ona podnietila v povojnovom období všeobecný i odborný záujem o vybudovanie špecializovaného krasového múzea. Po vzniku Slovenskej speleologickej spoločnosti v roku 1949 sa múzeum načas dostalo pod jej správu. Jaskyniarske zameranie vyvrcholilo po roku 1960, keď takmer jedno desaťročie múzeum prevádzkovalo aj štyri sprístupnené jaskyne - Harmaneckú, Važeckú, Demänovskú ľadovú a Demänovskú jaskyňu slobody. Krasovú a jaskyniarsku problematiku múzeum obohatilo o aktuálne problémy ochrany prírody, čo najlepšie odráža i súčasný názov múzea - Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva (od roku 1990). Od 1. januára 1999 je zriaďovateľom múzea Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Dôležitou súčasťou dokumentačnej činnosti múzea z celoslovenského pohľadu je dokumentácia osobitne chránených častí prírody a krajiny. Nachádza sa tu špecializovaná knižnica a múzejný archív. Historická budova z prvej polovici 18. storočia v barokovo-klasicistickom slohu bola pôvodne postavená ako jezuitský kláštor. V roku 1963 bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku.

Ponuka múzea: Prednášky pre základné, stredné, odborné školy gymnázia, učiteľov prírodopisu a širokú verejnosť spojené s premietaním diapozitívov a videofilmov. V rámci vzdelávacích programov ponúka múzeum bohatú prehliadku videofilmov s prírodovednou tematikou. Ďalej ponúkame odborný sprievod po geologických lokalitách Liptova, starých rudných, paleontologických a baníckych ložiskách a bezplatnú poradenskú Hubársku poradňu, určovanie rastlín, skamenelín, minerálov a hornín. Odborne sprevádzame a pripravujeme súťažiacich na "geologické olympiády", radíme pri diplomových prácach a v neposlednom rade poskytujeme informácie o neživej prírode širokej verejnosti. V zbierkovom fonde múzea sú zastúpené humanitné a prírodovedné zbierky. V súčasnosti evidujeme viac ako 110 000 predmetov, viac ako polovicu z nich tvoria prírodovedné zbierky. Geologické zbierky sú rozčlenené na štyri samostatné skupiny: speleotémy, minerály, horniny a skameneliny. Krasové a jaskyniarske zameranie nášho múzea predurčilo túto špecifickú skupinu minerálov - speleotémy (grec. speleo-jaskyňa, thema-uloženina) na zaradenie do zbierkového fondu v podobe samostatnej skupiny. Speleotémy sú druhotnou výplňou jaskýň, známou aj ako jaskynná výzdoba, vznikajú vyzrážaním z roztokov v jaskynnom prostredí. V zbierkach vyše 1200 položiek sa nachádzajú všetky základné formy speleotém vyskytujúce sa prakticky zo všetkých významnejších slovenských jaskýň. Zbierkový fond obsahuje aj jaskynnú výzdobu pochádzajúcu z Čiech, Poľska, Maďarska, Nemecka, Rumunska, Ruska, Mongolska, Bolívie, Číny, Slovinska, Grécka, Korziky, Talianska, Francúzska, Afganistanu či Venezuely.
Mineralogické zbierky vznikali súčasne so založením múzea a boli súčasťou Liptovskej zbierky z roku 1904. Zhromažďujú viac ako 300 druhov a odrôd minerálov v rôznom morfologickom, farebnom a paragenetickom vývoji, rozdielnej genézy a z rôznych nálezísk u nás a vo svete. Kolekcia brúsených drahých a šperkových kameňov, prírodných skiel meteorického pôvodu - tektitov je jednou z najmladších zbierok múzea. Múzeum vlastní unikátnu zbierku kryštálov kalcitu získaných z jaskýň a krasových území Slovenska a zahraničia.
V petrologickej zbierke múzea majú bohaté zastúpenie všetky základné typy hornín. Kolekcia obsahuje okolo 2200 zbierkových predmetov. Okrem hornín z celého Slovenska sa tu nachádzajú horniny z mnohých krajín sveta. Podstatný obsah petrologických zbierok tvoria krasové horniny (predovšetkým vápence a dolomity) zo všetkých krasových území na Slovensku. Ako osobitne vyčlenenú kategóriu možno uviesť tzv. škrapy, ktoré sú typickou geomorfologickou črtou krasových území.
V paleontologických zbierkach tvorí základ zbierka J. Volka-Starohorského, ktorá začala vznikať okolo roku 1900. Jej významnou časťou sú treťohorné nálezy numulitov (vyhynuté prvoky so šošovkovitou schránkou) a schránky bezstavovcov z rôznych geologických období. Rozsiahlu časť predstavujú osteologické nálezy medveďa jaskynného (Ursus spelaeus), vzácna je sánka hyeny jaskynnej (Crocuta spelaea) a časti lebky a kosti leva jaskynného (Panthera spelaea). K unikátnym nálezom patrí v roku 2008 nájdená takmer kompletná kostra (70%) leva jaskynného (Panthera spelaea), ktorú sa podarilo získať z jaskyne v Západných Tatrách. V múzeu sa nachádza aj zatiaľ najväčšia nájdená lebka medveďa jaskynného na Slovensku 57 cm dlhá.

Špecifické ukážky: Najkompletnejšia kolekcia typových druhov minerálov na Slovensku (rutil, libethenit, euchroit, hodrušit, mrázekit, schafarzikit, cohenit a schreibersit v meteorite z Oravskej Magury, teluronevskit a vihorlatit) všetky z typových lokalít. Ide o vzácne druhy minerálov prvýkrát opísané vo svete z územia Slovenska. Unikátne ukážky veľkých drúz kalcitu od 1m a monokryštálov do 30 cm získaných z krasových oblasti a jaskýň. Speleotémy rozmanitých morfologických foriem napr.obrovský sintrový bubon 2m vysoký z Domice, excentrická aragonitová výzdoba z jednej z najväčších aragonitových jaskýň na svete Emine Boir Chosar z Krymu, opálové nátekové kôry z kremencových jaskýň vo Venezuele, dokonalé jaskynné perly, špecifické kryogénne kalcity (vznikajú vymŕzaním kalcitvorného roztoku predovšetkým v období zaľadnenia), rôznorodé sférické a kostrovité útvary, ktorých veľkosť niekoľko cm (najväčší do 5cm) sú zatiaľ známe ako najväčšie na svete.

Expozície a výstavy: Sprístupnených je päť expozícií. V neďalekej druhej budove na Ulici 1. mája je stála expozícia Kras a jaskyne Slovenska. Ide o jedinečnú špecializovanú výstavu svojho druhu venovanú krasu a jaskyniam Slovenska, kde sú vystavené geologické, speleologické, etnografické, historické a archeologické zbierky. Expozícia Minerály - výskyt, využitie, ochrana je venovaná minerálom, ich vlastnostiam a mineralogickému systému, stručnej histórii baníckej činnosti Liptova, ale aj zákonitostiam vzniku našej planéty a celého vesmíru. Novinkou je časť expozície venovaná typovým minerálom Slovenska (prvýkrát opísaných pre svet z nášho územia) v jedinečnej ucelenej kolekcii prezentovaných typových druhov minerálov. Vzácne minerály dopĺňajú informácie o osobnostiach mineralógie súvisiacich s prvoopisom typových minerálov a stručnou charakteristikou typových lokalít. Sintre (speleotémy) - expozícia o sintrovej jaskynnej výplni rozličných morfologických foriem, ktoré sú stimulom pre ochranu a obdiv. Vznikajú vyzrážaním z kalcitvorných roztokov, presakujúcich vôd v špecifických podmienkach jaskynného prostredia. Najrozšírenejšou modifikáciou je kalcit, vzácne aragonit. Vystavené sú všetky základné formy speleotém vyskytujúce sa v slovenských jaskyniach: povlaky, kôry, záclony, stalaktity, štíty, bubny, stalagmity, excentriká, jaskynné perly a i. Zastúpené sú kryštalické formy, menej plastické, nazývané tiež mäkký sinter. Okrem našich lokalít časť kolekcie pochádza z viacerých jaskýň v zahraničí. V oblasti živej prírody múzeum ponúka expozície Chránená fauna a Fauna biotopov Slovenska, kde sa prezentujú jednotlivé biotopy vrátane chránenej fauny, a expozícia Chránená flóra predstavuje históriu ochrany prírody na Slovensku, národné parky a chránené krajinné oblasti Slovenska so zdôraznením zaujímavosti života rastlín. V múzeu sa pravidelne prezentujú vlastné alebo prevzaté výstavy a výstavky Zbierka mesiaca.

Sprievodné akcie: Medzi sprievodné podujatia patria prednášky, besedy, premietania, každoročne sa organizujú medzinárodné súťaže umeleckej fotografie s jaskyniarskou a ekologickou tematikou Speleo- a Ekofotografia, realizujú sa projekty environmentálneho vzdelávania na školách všetkých stupňov a ako jedno z mála slovenských múzeí pripravuje aj výstavy pre slabozrakých a nevidiacich občanov.

Vedecké geologické pracovisko: Okrem svojho pôvodného múzejného poslania, súvisiaceho so spravovaním zbierok (uchovávanie, odborné spracovanie na vedecké, dokumentačné a didaktické ciele), od roku 1970 múzeum plní úlohy výskumného a dokumentačného strediska pre kras a jaskyne Slovenska. Jaskyne a krasové oblasti poskytujú širokú škálu možností mineralogického výskumu, ktorý sa orientuje hlavne na výplň jaskýň. Vyhľadávanie a dokumentácia typických (kalcitové speleotémy) i netradičných minerálov (aguánové sírany, hydrotermálne minerály a pod.) je spojená s riešením ich genézy výskytu a ich ochranou. Muzeálne i grantové vedeckovýskumné úlohy sú zamerané na identifikáciu, genézu samotných minerálov, ako i s nimi súvisiacich procesov krasovatenia, tvorby a vývoja krasových fenoménov. Výsledkom výskumnej činnosti je i popis nových druhov minerálov v slovenských jaskyniach. Múzeum vedie národnú databázu jaskýň a archivuje dokumenty s tým súvisiace, na základe čoho vydáva aktualizovaný zoznam jaskýň na Slovensku - stav ku dnešnému dňu 10. 2. 2010 je viac ako 5 800 jaskýň (databáza jaskýň SMOPaJ). S odbornou a vedeckou výskumnou činnosťou súvisí aj vydavateľská činnosť. Múzeum vydáva najstarší zborník s jaskyniarskou problematikou Slovenský kras (prvé číslo je z roku 1958), v súčasnosti vedecký karsologický a speleologický časopis, ktorý vychádza dvakrát ročne. Ďalší je zborník Naturae tutela, zameraný na aktuálne otázky ochrany prírody, a bulletin Sinter, ktorý informuje o výstavnej činnosti i všetkých aktivitách múzea.

Užitočné rady: Bližšie informácie o podujatiach v múzeu, ako i návštevných dňoch a hodinách, vstupnom a aktuálnych výstavách získate na webovej stránke Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva.

Autorizácia: Monika Orvošová