POVAŽSKÉ MÚZEUM V ŽILINE

Adresa múzea: Budatínsky hrad
Topoľová 1
010 03 Žilina
E-mail: muzeum@pmza.sk
Internet: www.pmza.sk

Prístup: Považské múzeum v Žiline, sídliace v areáli Budatínskeho hradu na severnom okraji Žiliny, je známe predovšetkým ako drotárske múzeum.

Opis múzea: Považské múzeum v Žiline je špecializovaným múzeom s celoslovenskou pôsobnosťou pre oblasť drotárstva a dejín dopravy. Sídli v Budatínskom hrade, spravuje atraktívny hrad Strečno, dva objekty ľudovej architektúry v rázovitej obci Čičmany, renesančný Sobášny palác v Bytči a na Slovensku ojedinelú expozíciu Jánošík a Terchová v Terchovej.

História a opis múzea: Budatínsky hrad je historickou a architektonickou pamiatkou mesta Žilina.
Prvá písomná zmienka, ktorá hrad spomína ako castrum Budetyn, pochádza z roku 1321, kedy zomrel jeho majiteľ Matúš Čák Trenčiansky. Vybudovaný bol v močaristom teréne na nízkom skalnom brale, ktorého plochu rozšírili umelým hlinitým násypom v 2. polovici 15. storočia. Začiatkom 16. storočia prešiel rozsiahlou rekonštrukciou, k ďalším prestavbám došlo opäť na prelome 17. a 18. storočia. Zrejme najzávažnejšie boli prestavby v 19. a 20. storočí za posledných majiteľov Čákiovcov, ktorí hrad vlastnili až do roku 1945.
Od roku 1956 sa jeho priestory stali súčasťou Považského múzea.

Považské múzeum sa už od svojho vzniku v roku 1942 zaoberá hlavne systematickým výskumom a dokumentáciou drotárstva. Mapuje historické i súčasné prejavy remesla v rámci celého územia Slovenska i za jeho hranicami a k danej problematike buduje informačnú databanku. Drotársky fond múzea s počtom viac ako 5 000 ks predmetov predstavuje ojedinelú a zároveň najväčšiu zbierku svojho druhu na svete. Každý rok v júni organizuje Považské múzeum v niektorej zo svojich expozícií Stretnutie drotárskych majstrov.
Budatínsky hrad sa nachádza priamo na sútoku riek Váh a Kysuca, na kontakte bradlového pásma Javorníkov a Kysuckej vrchoviny so Žilinskou kotlinou. Rozsiahly park a hradný komplex leží na riečnych štrkových a štrkopieskových zahlinených sedimentoch nivnej terasy oboch riek. Terasa tvorí dno prelomu Kysuce v mäkkých slienitých horninách bradlového obalu medzi Chlmeckou hôrkou a masívom Dubňa, ktoré sú budované najmä pieskovcami. Pri archeologickom výskume v rokoch 2006 až 2007 sa našla pieskovcová skala, na ktorej bola postavená hradná veža ako najstaršia časť komplexu. Skala je budovaná masívnymi druhohornými pieskovcami bradlového pásma. Jej vrchol sa nachádza zhruba 8 m nad dnešným tokom Váhu. Skalnú vyvýšeninu už teda nezasahovali povodňové vlny, a preto predstavovala strategické miesto, z ktorého bolo možné kontrolovať či ovládať okolitý priestor. Vyvýšenina bola navyše z dvoch strán prirodzene chránená vodnými tokmi. Logicky práve na tomto mieste vznikol potom vodný hrad, ktorý slúžil na obranu mýtnej stanice.
Súčasťou Považského múzea pri samotnom hrade je park, ktorý bol pravdepodobne založený v polovici 19. storočia, v prírodno-krajinárskom anglickom slohu. Dominantné boli domáce dreviny. Cudzokrajné dreviny sa vysadili len v obmedzenom počte, a to zväčša až v neskorších úpravách parku.

Považské múzeum v Žiline okrem expozičných priestorov Budatínskeho hradu spravuje ďalšie vysunuté expozície, a to hrad Strečno, objekty ľudovej architektúry v Čičmanoch, expozíciu v Terchovej a sobášny palác v Bytči. Expozícia na hrade Strečno prezentuje históriu hradu a obsahuje aj novú stálu archeologickú expozíciu Odhalená minulosť. Venovaná je dejinám Žiliny a jej širšieho okolia od doby kamennej až po novovek. Zároveň sa každoročne na hrade koná celý rad výstav pod názvom Umenie na hrade, ktoré sú venované rôznym druhom umenia. V letných mesiacoch sú súčasťou programu predstavenia s vystúpeniami rytierov, sokoliarov i s ukážkami starých remesiel. Obľúbené sú aj nočné prehliadky na hrade, podujatia k Medzinárodnému dňu detí, hradná škola pre deti s výukou historických remeselníckych zručností, stretnutia kováčov pod názvom Kutie, beh do hradných schodov. Vyvrcholením bývajú augustové Hradné hry Žofie Bosniakovej. Objekty ľudovej architektúry Čičmany v Strážovských vrchoch sú zaujímavé komplexom maľovanej ľudovej architektúry, vyhláseným v roku 1977 za pamiatkovú rezerváciu. Národopisná expozícia je zameraná na históriu, zvyky, remeslá, ľudový odev, umenie a bývanie obyvateľov Čičmian. Etnografická expozícia Jánošík a Terchová v Terchovej je venovaná obci Terchová a Jurajovi Jánošíkovi, ktorý si získal nesmiernu popularitu širokých ľudových vrstiev. V expozícii návštevník nadobúda pocit, že vkročil do jednej z tradičných terchovských izieb, pre ktoré bolo typické jednoduché zariadenie, expozícia pokračuje časťou, ktorá opisuje históriu obce doloženú dobovými dokumentmi a fotografiami. Jej hlavná časť oboznámi návštevníkov so základnými historickými faktami zo života Juraja Jánošíka, no predstaví ho aj ako ľudového hrdinu, opradeného mnohými legendami. Odraz jánošíkovskej tematiky v mnohých oblastiach ľudovej kultúry, najvýraznejšie v ľudovom výtvarnom umení, prezentujú početné drevené plastiky, maľovaná keramika, sklomaľby, medené reliéfy a kresby. K zvlášť obdivuhodným exponátom patrí olejomaľba Ľudovíta Fullu z roku 1955, zobrazujúca Jánošíka uprostred dedinského ľudu. Prostredníctvom zaujímavých fotografií a textov ho expozícia približuje ako filmovú a literárnu postavu. Výnimočnosť, nadprirodzené vlastnosti či nesmrteľnosť mu pripisoval ľudový folklór. Expozíciu dopĺňa audiovizuálna prezentácia, ktorá jednoduchým a zrozumiteľným spôsobom približuje život Juraja Jánošíka všetkým vekovým kategóriám návštevníkov. Sobášny palác v Bytči je súčasťou známeho zámockého areálu a patrí medzi najvýznamnejšie renesančné pamiatky v strednej Európe. Samotný areál pozostáva z renesančného kaštieľa so štvorcovým pôdorysom (od roku 1970 národná kultúrna pamiatka), Sobášneho paláca, pôvodne staršej budovy prestavanej v klasicistickom štýle a vstupnej budovy z konca 19. storočia. V súčasnej dobe je v objekte kaštieľa umiestnený Štátny oblastný archív, v Sobášnom paláci prebehla rozsiahla rekonštrukcia.

Odborný charakter pracoviska:
Odborné geologické pracovisko sa v súčasnosti nachádza priamo budove Budatínskeho zámku a činnosť vedie Mgr. Richard Wetter (wetter@pmza.sk).
Prvé predmety, ktoré sú dodnes súčasťou zbierkového fondu geologickej sekcie, zaevidovali pracovníci múzea už v roku 1954. Medzi prvými darcami hornín a minerálov boli nadšenci a členovia vlastivedného krúžku, ktorý bol zriadený pri múzeu. Tieto predmety patria k najstarším, ktoré Považské múzeum uchováva vo svojich fondoch. Od tohto obdobia až podnes jednotliví pracovníci sekcie napĺňali fond múzea materiálom získaným darom, kúpou či pri rôznych výskumoch na území severozápadného (SZ) Slovenska.
Súčasťou fondu sekcie sú neživé prírodniny, teda najmä horniny a minerály, ale aj rôzne fosilizované zvyšky prehistorických rastlín a živočíchov. Medzi najzaujímavejšie a najvzácnejšie patrí panvová kosť, lopatka, úlomok stehennej kosti mamuta srstnatého.
Sekcia sa v súčasnosti zameriava na aktívne vyhľadávanie materiálu, ktorý je charakteristický pre horninové zloženie Západných Karpát v oblasti SZ Slovenska. Zbierkový fond preto fyzicky dokumentuje pestrú geologickú štruktúru tohto priestoru a je významným zdrojom pre potreby ďalšieho štúdia. V súčasnosti je vo fonde geologickej sekcie evidovaných 1 712 zbierkových predmetov, pričom tieto predmety sa využívajú ako dokumentačný materiál pri realizovaných výstavách.
Sekcia sa programovo orientuje na poznávanie, štúdium a interpretáciu geologického i geomorfologického vývoja krajiny severozápadného Slovenska. Spracováva a prezentuje však i širšie súvislosti vývoja fyzicko-geografickej krajinnej sféry.
Pomerne atraktívnou témou, ktorou sa sekcia takto zaoberá, je fenomén kultúrnej krajiny. Tu sa krajina chápe ako komplex prírodných a socio-ekonomických javov, sledujú sa zmeny vo vývoji či využívaní konkrétnej lokality z minulosti po súčasnosť či stanovujú prognózy do budúcnosti.
Sekcia geológie sa teda neorientuje len na výskum anorganických prírodnín a javov, ale aj na širšie, kontextuálne a systémové štúdium krajiny.

Prioritou geologickej sekcie je:
- poznávanie, štúdium a interpretácia geologického i geomorfologického vývoja krajiny severozápadného Slovenska,
- poznávanie, štúdium a interpretácia prvkov fyzicko-geografickej krajinnej sféry (horniny, reliéf, pôdy, vodstvo, klíma) na území SZ Slovenska,
- identifikovanie a prezentácia kľúčových momentov vo vývoji kultúrnej krajiny SZ Slovenska.

Ponuka múzea: Múzeum ponúka prednášky na tému Geológia a geomorfológia okolia Žiliny a fenomén kultúrnej krajiny.
Expozície a výstavy: Považské múzeum ponúka na zapožičanie nasledovné výstavy:
Pamiatky Žilinského kraja - zaujímavé turistické ciele regiónu, banerová výstava
Budatínsky hrad - prechádzka storočiami - banerová výstava o vývoji Budatínskeho hradu od geologického vzniku hradného brala cez históriu, výstavbu hradu, prestavby na zámok až po posledného vlastníka Gejzu Csákiho
Cesta okolo Strečna nebezpečná - banerová výstava zameraná na súčasný stav dopravnej nehodovosti na ceste okolo Strečna, ktorá približuje pohľad na lokalitu aj z hľadiska geologického a historického.

Považské múzeum nemá nateraz vybudovanú stálu expozíciu neživej prírody.

Autorizácia: RW